Deutsche Bahn zaúčtovali vlani prevádzkový zisk vo výške
253 mil. EUR
(TASR) Berlín 22. 05. 2005 - Nemecké železnice
Deutsche Bahn (DB) zaúčtovali v minulom roku prevádzkový zisk
v hodnote 253 miliónov EUR, čo je v prepočte 9,8 miliardy SKK.
Štátna dopravná spoločnosť tak po prvýkrát od reformy
železníc v roku 1994 písala bez štátnych príspevkov čierne
čísla. Podrobné bilančné výsledky predloží v stredu
riaditeľ železníc Hartmut Mehdorn na tlačovej konferencii.
DB vykázali v minulom roku obrat vo výške takmer 24 miliárd
EUR, čo zodpovedá nárastu 4,1 %. Predovšetkým regionálna a
mestská doprava hlásia pozitívne hospodárske výsledky.
Podobne aj obchody logistickej dcéry Schenker sa vyvíjali nad
očakávania. Opačný efekt bol zaznamenaný v oblastiach
diaľková doprava a preprava tovarov.
Informovala o tom nemecká agentúra DPA.
Zosuv pôdy pri Snine odrezal od sveta 24 dedín
Sme 23.05.2005, rok, STAKČÍN/SNINA - Tri dni
trval zosuv pôdy medzi mestom Snina a obcou Stakčín. Po
niekoľkodňových intenzívnych dažďoch sa tisíce kubíkov
zeminy, kamenia a stromov dali do pohybu a zatarasili štátnu
cestu prvej triedy. Obyvatelia dvadsiatich štyroch obcí v
Uličskej a Ublianskej doline majú teraz problémy so
zásobovaním a cestovaním za prácou.
Cestári odvážajú zeminu nepretržite od štvrtkovej noci,
keď sa z 80-metrového kopca pod Maguričom zviezlo prvé bahno.
Ešte v piatok večer sa cestou dalo prejsť v jednom pruhu. V
sobotu nadránom však prišiel ďalší masívny zosuv, ktorý
strhol zvodidlá a zatarasil a posunul železničnú trať pod
cestou. Odvtedy je úsek neprejazdný.
"Ešte ráno z kopca stekala voda a bahno. Teraz zosuv ustal
a ak nebude pršať, cestu by mohla sprejazdniť už nočná
zmena," predpovedal včera podvečer pracovník Správy a
údržby ciest Prešovského samosprávneho kraj. Množstvo
odvezenej zeminy odhadol na 38-tisíc kubíkov. Pohybujúci sa
svah ohrozoval aj robotníkov. "Museli sme sem navoziť
kamene, aby sme ho spevnili," doplnil.
V sobotu sa do prác zapojili aj záchranári z humenskej
brigády Hasičského a záchranného zboru so svojimi
mechanizmami. Pomáhali aj železničiari a robotníci
súkromných firiem. Starosta Stakčína Juraja Kresila povedal,
že ak nedôjde v najbližších hodinách k sprejazdneniu cesty,
bude žiadať aj nasadenie armády. Obnovenie železničného
spojenia potrvá zrejme oveľa dlhšie ako obnovenie pozemnej
dopravy. Včera ľudia, ktorí cestovali za prácou a do škôl,
išli zo Stakčína do Sniny peši.
V Snine zasadal krízový štáb, ktorý rozhodol, že sa
provizórn upraví lesná cesta cez Sninské rybníky popod svahy
Vihorlat výjazdom v obci Kolonica s pokračovaním do
Stakčína. "Bude len pre osobné autá. Ťažká nákladná
a autobusová doprava bude presmerovaná do Michaloviec s
pokračovaním do Sobraniec a Uble," informoval riaditeľ
Slovenskej správy ciest Košice J. Fabián. Trasa zo Sniny do
Stakčína cez Michalovce a Ubľu je dlhá asi 120 kilometrov.
Ochranári vidia príčiny zosuvu v nekontrolovanom výrube
stromov. "Spôsobili to holoruby nad celým týmto svahom v
kombinácii s výdatnými dažďami," myslí Miroslav Buraľ
zo Správy Národného parku Poloniny. Podľa krízového štábu
bude potrebné celý svah dôkladne odvodniť. Rozmočená pôda
totiž zo sebou brala aj buky vysoké desiatky metrov.
Na železničnom úseku Starý Smokovec-Vyšné
Hágy sa robia napäťové skúšky
(TASR) Vysoké Tatry 23. 05. 2005 - Na trase
Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ) sa začali napäťové
skúšky obnoveného trakčného vedenia, ktoré v novembri roku
2004 zničila víchrica.
Pod elektrickým napätím bude od 17. hodiny dnes do konca mája
celý úsek Tatranskej elektrickej železnice Starý Smokovec -
Vyšné Hágy.
Železnice Slovenskej republiky upozorňujú verejnosť, aby sa
bezdôvodne nezdržiavala v blízkosti trakčného vedenia,
nechytala visiace, resp. spadnuté drôty a laná na zemi a aby
neliezla na stožiare trakčného vedenia.
Zvýšenú opatrnosť treba uplatniť tiež na železničných
priecestiach. Pri manipulácii mechanizmov v blízkosti
trakčného vedenia nesmie dôjsť ku kontaktu s trakčným a
napájacím vedením.
Informácie poskytla médiám hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.
Polícia objavila v nákladnom vlaku sedem Azerbajdžancov
(TASR) Bratislava 23. 05. 2005 - Siedmich
Azerbajdžancov objavila polícia v sobotu ráno v nákladnom
vlaku na petržalskej vlakovej stanici. Muži sa ukrývali v
zaplombovanom vozni s oceľovými rúrami a chceli sa nelegálne
prepraviť do Rakúska.
Hliadky železničných a pohraničných policajtov odhalili
cudzincov pri spoločnej kontrole súpravy vlaku. Azerbajdžanci
po predvedení na zistenie totožnosti skončili v záchytnom
tábore.
TASR informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.
ŽOS Nymburk patří pod ŽOS Vrútky
Nymburský deník z 23.5. 2005 - Vítězem výběrového
řízení na koupi podniku na opravu kolejových vozidel ŽOS
Nymburk je společnost ŽOS Vrútky - CZ, která za movitý,
nemovitý majetek a zaměstnance nabídla v soutěži, která
skončila v pátek, 70 milionů korun. Druhým zájemcem o podnik
s 300 zaměstnanci je plzeňská firma Rail Trade. Za ŽOS nabídla
61 milionů. Nikdo jiný nabídku na odkoupení nepředložil.
Podle pomocníka správkyně konkurzní podstaty oba zájemci o
podnik v konkurzu splnili vyhlášené podmínky, mezi nimiž
kromě podobného předmětu podnikání figurovaly i požadavky
na udržení výroby a také zaměstnanosti. Vítěz nyní musí
podle France doplatit nabídnutou kupní cenu a bude s ním zahájeno
jednání o ceně za zásoby a obchodní kontrakty.
"V případě, že dojde k dohodě, bude uzavřena příslušná
kupní smlouva a předpokládáme, že se k 1. červenci ujme svých
vlastnických práv," uvedl Franc. Pokud k dohodě nedojde,
vyzve konkurzní vedení ŽOS k jednání druhého zájemce. K
prodeji podniku mělo podle původních předpokladů dojít už
na podzim loňského roku, záměr však ztroskotal na nedořešeném
financování nutného odstranění staré ekologické zátěže
z areálu ŽOS. Nový vlastník by ale podle nedávného slibu vlády
měl mít šanci získat na akci státní peníze. Slovenské město
Vrútky, kde sídlí mateřská společnost firmy ŽOS Vrútky -
CZ, je shodou okolností partnerským městem Nymburka.
SBB: Bern - Neuenburg soll nicht ausgebaut werden
Eurailpress 23.05.2005 - Das Programm für
Anschluss der Schweiz an das europäische HGV-Netz ist nach
Ansicht von SBB-Chef Benedikt Weibel zu umfangreich. Sowohl
Nationalrat als auch Ständerat haben dafür 1,3 Mrd. CHF
bewilligt, der Ständerat allerdings mit kleinen Abstrichen. So
ist nach Ansicht von Weibel der 100 Mio. CHF teure Ausbau der
Linie Bern – Neuenburg auf Doppelspur nicht nötig.
Diese Strecke werde nie zu einer TGV-Hochgeschwindigkeitsstrecke,
so der SBB-Chef in einem Interview mit „Le Temps“. Er kenne
die Pläne der französischen Bahngesellschaft SNCF. Auf
französischer Seite sei nicht vorgesehen, die heute vom TGV
Paris-Neuenburg-Bern-Zürich befahrene Strecke bis zur Schweizer
Grenze zu einer Hochgeschwindigkeitsstrecke auszubauen. Der
Ausbau der Strecke Bern – Neuenburg ist Bestandteil des
geplanten HGV-Anschlusses.
Drei TGV-Verbindungen zwischen der Schweiz und Paris genügten,
sagte Weibel weiter. Neben den Linien Genf – Paris und Lausanne
– Paris soll die Schweiz künftig von Zürich via Basel mit der
französischen Haupstadt verbunden werden. Die Schweiz beteilige
sich zudem mit 100 Mio. CHF beim Ausbau der Linie Belfort –
Dijon des TGV Rhin-Rhône.
Nach Ansicht von Weibel sollen nicht mehr als 665 Mio. CHF für
den Anschluss investiert werden, die übrigen 500 Mio. CHF
würden sonst beim Ausbau des nationalen Schienennetzes fehlen.
Bedarf sieht der SBB-Chef vor allem im Bahnhof Bern, zwischen
Coppet und Lausanne, zwischen Olten und Basel sowie Zürich und
zwischen Winterthur und Zürich. Auch die letzten einspurigen
Hauptstrecken, wie jener auf der Nordseite des Bielersees,
müssten laut Weibel ausgebaut werden.
DB / SNCF: Neue Gesellschaft für HGV-Verkehr
Eurailpress 23.05.2005 - Der geplante gemeinsame
Hochgeschwindigkeitsverkehr von DB AG und SNCF wird konkreter.
Heute haben in Straßburg die Chefs der beiden Bahnen, Hartmut
Mehdorn und Louis Gallois in Anwesenheit von
Bundesverkehrsminister Manfred Stolpe und dem französischen
Verkehrsminister Gilles de Robien einen Letter of Intent für die
gemeinsame Betriebsgesellschaft unterschrieben. Danach wollen
beide Bahnen zum 1. Januar 2006 ein Joint Venture mit einer
Beteiligung von jeweils 50 Prozent und Sitz in Saarbrücken
gründen. Basis ist eine Vereinbarung für einen gemeinsamen
grenzüberschreitenden kommerziellen Betrieb.
Ab Mitte 2007 werden im Korridor Paris – Ostfrankreich –
Südwestdeutschland (POS) TGV- und ICE 3-Züge fahren. Die
Nordroute führt von Frankfurt am Main nach Paris mit Halten in
Mannheim, Kaiserslautern, Saarbrücken, Forbach und Lorraine. Auf
der Südroute fahren die Züge von Stuttgart nach Paris und
halten in Karlsruhe und Straßburg. Die Reisezeit zwischen Paris
und Frankfurt am Main beziehungsweise Paris und Stuttgart soll
sich dadurch von heute über sechs Stunden auf weniger als vier
Stunden verkürzen. Durch dieses attraktive Angebot erwarten
Deutsche Bahn und SNCF einen Zuwachs um 500.000 Fahrgäste. Dies
entspricht mittelfristig einer Zunahme von mehr als 50 Prozent.
Die Neubaustrecke in Frankreich ist in weiten Teilen kurz vor der
Fertigstellung.
Auch im Güterverkehr intensivieren beiden Bahnen ihr Geschäft
(s. Eurailpress-News vom 10.2.2005). So wurde heute auch eine
Absichtserklärung zur Weiterentwicklung der gemeinsamen
Tochtergesellschaft RailEuroConcept (REC) unterzeichnet. Die
Gesellschaft soll ab Januar 2006 auch die Produktionsplanung und
-steuerung sowie die Qualitätssicherung für die
grenzüberschreitenden Güterzüge übernehmen und somit den
Kernpfeiler der interoperablen Produktion bilden. In einer
anschließenden, zweiten Phase soll REC dann die Produktion
ausgewählter Verkehre eigenverantwortlich übernehmen. Die
beiden Partner werden in den kommenden Monaten weitere Details
für die Realisierung erarbeiten.
Zum kleinen Fahrplanwechsel im Juni soll zusätzlich zum
Grenzbahnhof Forbach/Saarbrücken auch alle übrigen
Eisenbahn-Grenzübergänge zwischen Deutschland und Frankreich im
Güterverkehr durchgängig befahren werden. Eingesetzt werden
Mehrsystemloks beider Bahnen, die für die Strom- und
Signalsysteme beider Länder geeignet sind. Bei Railion und SNCF
Fret werden dafür insgesamt 40 Lokomotiven und Lokführer
eingesetzt.
DB erstmals mit operativen Gewinn
Eurailpress 23.05.2005 - Der DB-Konzern konnte im
vergangene Jahr einen operativen Gewinn von 253 Mio. EUR
erwirtschaften, den ersten seit bestehen der Bahn AG. 2003 wurden
noch ein Fehlbetrag von 172 Mio. EUR ausgewiesen. Der
Konzernumsatz habe sich um 4,1 Prozent auf knapp 24 Mrd. EUR
erhöht, hieß es weiter in einem Vorabbericht des „Spiegel“.
Offiziell werden die Zahlen am Mittwoch auf der
Bilanz-Pressekonferenz in Berlin vorgelegt.
Vor allem die Bereiche Regional- und Stadtverkehr können
steigende Ergebnisbeiträge melden. Auch die Logistiktochter
Schenker wächst weiter über Plan. Demgegenüber schnitten die
Bereiche Güter- und Fernverkehr schlechter ab. Der Verlust im
Fernverkehr habe sich zwar deutlich auf 260 Mio. EUR reduziert,
hieß es in dem Bericht, allerdings wollte die DB den Fehlbetrag
auf 137 Mio. EUR senken. Zudem bereite die Güterverkehrstochter
Railion dem Konzern mit einem Minus von 15 Mio. EUR trotz
positiver Verkehrsentwicklung nach wie vor Probleme. Im kommenden
Jahr soll sich der Verlust sogar auf 200 Mio. EUR erhöhen.
Posilnia vlaky na koncert Eltona Johna v Bratislave
(SITA) BRATISLAVA 24. 05. 2005 - Na zabezpečenie
odvozu cestujúcich z koncertu Eltona Johna v Bratislave
Železničná spoločnosť Slovensko a.s. posilní a upraví
dopravu v stredu 1. júna z Bratislavy nasledovne:
Rýchlik 374 Pannonia do Prahy s odchodom 23:40 h z Bratislavy
zastaví mimoriadne v stanici Malacky.
Rýchlik 613 Zemplín do Žiliny, Košíc a Humenného s
pravidelným odchodom z Bratislavy o 23:10 h odíde s 30
minútovým meškaním (teda o 23:40 h). Počas jazdy rýchlik
meškanie skráti a od Žiliny by mal byť vedený načas.
Rýchlik 801 Poľana do Zvolena a Košíc s pravidelným odchodom
z Bratislavy o 23:46 mimoriadne zastaví v stanici Senec.
Železničná spoločnosť Slovensko a.s. zároveň posilní
súpravy nasledovných vlakov:
R 604 s odchodom z Košíc do Bratislavy o 8:20
R 606 s odchodom z Košíc do Bratislavy o 10:20
R 613 s odchodom z Bratislavy do Košíc o 23:40
R 804 s odchodom z Košíc do Bratislavy o 5:55
R 802 s odchodom z Košíc do Bratislavy o 9:35
R 801 s odchodom z Bratislavy do Košíc o 23:46
Cestujúci môžu pre cestu na koncert využiť niektorú zo
zliav ponúkaných Železničnou spoločnosťou Slovensko a.s.
Informácie o cestovnom poriadku, cenách a dostupných zľavách
je možné získať na telefónnom čísle 18 188 (Kontaktné
centrum, číslo sa vytáča bez predvoľby zo všetkých
sietí), v pokladniach železničných staníc a na internetovej
stránke www.slovakrail.sk
.
Informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
ŽOS Zvolen minulý rok s výrobou v objeme 1,085 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 24. 05. 2005 - Akciová
spoločnosť Železničné opravovne a strojárne Zvolen (ŽOS)
evidovala v minulom roku výrobu v objeme 1,085 mld. Sk, čo v
porovnaní s minulým rokom predstavuje pokles o 5,1 %. Výrobná
spotreba podniku vlani poklesla o 5,8 % na 793,9 mil. Sk. Firma
vyprodukovala v sledovanom období pridanú hodnotu na úrovni
290,8 mil. Sk, ktorá medziročne klesla o 3,3 %. Vyplýva to z
informácií zverejnených spoločnosťou.
Firma ŽOS hospodárila v roku 2004 so ziskom vo výške 7,3 mil.
Sk, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles
o 11,9 mil. Sk. Pokles zisku o 17,5 mil. Sk zaznamenal podnik aj
pri minuloročnom hospodárení z hospodárskej činnosti, kde
vykázal zisk 16,7 mil. Sk. Vo finančnej oblasti sa medziročne
strata znížila o 1,3 mil. Sk na 8,8 mil. Sk.
K 31. decembru minulého roka evidovala spoločnosť celkový
majetok v objeme 698,8 mil. Sk. Podstatnú časť z neho
predstavoval neobežný majetok v hodnote 371,3 mil. Sk. Vlastné
imanie krylo majetok podniku do výšky 431,5 mil. Sk. Celkové
záväzky spoločnosti predstavovali ku koncu decembra 267,3 mil.
Sk, z toho krátkodobé záväzky tvorili 182,9 mil. Sk. Firma
čerpala ku koncu minulého roka bankové úvery a výpomoci v
hodnote 51,8 mil. Sk.
Hlavným odberateľom ŽOS Zvolen je Železničná spoločnosť
a.s., ktorá sa minulý rok podieľala na celkových tržbách
zvolenskej spoločnosti 75,5 percentami . Ďalších 18,2 % z
tržieb umiestnila spoločnosť na domácom trhu a 6,3 % tvoril
export. Predmetom činnosti ŽOS Zvolen sú najmä komplexné
opravy všetkých sérií dieselových rušňov, modernizácia
motorových hnacích vozidiel a rušňov, komplexné opravy
hnacích agregátov, spaľovacích motorov a prevodoviek pre
dieselové rušne.
Do rozbehnutého vlaku v Pezinku sa pokúšal
naskočiť 50-ročný muž
(TASR) Bratislava 24. 05. 2005 - Do rozbehnutého
vlaku sa v pondelok popoludní pokúšal naskočiť 50-ročný
muž z obce Vyštuk v okrese Pezinok. Mal veľké šťastie,
pretože hoci spadol, nič sa mu nestalo.
Za svoje nerozvážne konanie, ktorým ohrozil nielen seba, ale
aj bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, však ponesie
zodpovednosť.
Muž sa chcel dostať do súpravy o 14.58 hod. po vypravení
osobného vlaku na železničnej stanici v Pezinku. Po
naskočení na schodíky tretieho vozňa od konca súpravy sa ale
pošmykol a spadol na nástupište. Riskantné počínanie
päťdesiatnika zaregistroval vlakvedúci, ktorý zatiahnutím
ručnej brzdy súpravu v okamihu zastavil. Muž nastúpil do
vlaku, a keďže spôsobil jeho meškanie, vlakvedúci od neho
žiadal doklad totožnosti, čo dotyčný odmietol. Urobil tak
až po privolaní hliadky mestskej polície. Ako dôvod
naskakovania na vlak uviedol, že ho nechcel zmeškať a
ponáhľal sa domov. Nakoniec sa však jeho návrat k rodine
predĺžil o vyše tri hodiny, pretože svoje konanie musel
vysvetľovať na oddelení Železničnej polície Bratislava –
Východ, ktoré jeho počínanie vyšetruje ako priestupok na
úseku dopravy. Keďže spôsobil až 26-minútové meškanie
vlaku, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. má právo
vymáhať od neho aj finančnú náhradu spôsobenej škody,
informoval TASR hovorca ŽP Jozef Búranský.
Koncepcia privatizácie ZSSK Cargo vo štvrtok na
schôdzi NR SR
(TASR) Bratislava 25. 05. 2005 – Koncepciou
privatizácie Železničnej spoločnosti ZSSK Cargo Slovakia sa
budú poslanci Národnej rady (NR) SR ďalej zaoberať vo
štvrtok, hoci pôvodne odsúhlasili jej presun až na júnovú
schôdzu.
Koncepcia počíta s predajom 100-% majetkovej účasti štátu
priamemu investorovi, v rámci dnešnej rozpravy však minister
hospodárstva SR Pavol Rusko pripustil, že sprivatizovaných
nemusí byť 100 %. "Nie je ešte nikde politicky
rozhodnuté, že to musí byť 100 % a myslím si, že názory na
to sa možno nebudú zhodovať," skonštatoval. Poslanci za
stranu Smer - sociálna demokracia navrhovali koncepciu vrátiť
na prepracovanie.
Investor Carga, ktorého základné imanie bolo stanovené na
11,5 miliardy Sk, by mal byť vybraný v medzinárodnom
výberovom konaní v dvoch kolách. Prostriedky získané z
privatizácie, ktoré minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR Pavol Prokopovič odhadol na zhruba 15 až
20 miliárd Sk, by sa mali použiť predovšetkým na sanáciu
dlhovej služby, v menšej miere na pokrytie nákladov rozdelenia
Železničnej spoločnosti, ku ktorému došlo 1. januára tohto
roka.
Poslanci odobrili predaj nákladných železníc
SITA, TASR SME 27.05.2005, dc - Poslanci
Národnej rady včera schválili privatizáciu Železničnej
spoločnosti Cargo. Pôvodne chceli rokovanie o koncepcii predaja
železničného nákladného dopravcu, ktorého by mal kúpiť
víťaz medzinárodného tendra odsunúť až na júnovú
schôdzu parlamentu. Odloženie materiálu na neskôr žiadali
poslanecké kluby SDKÚ, SMK a ANO.
Víťaz výberového konania o spoločnosť Cargo by mal byť
podľa hovorcu ministra dopravy Tomáša Šarlušku známy do
konca roka. "To je jediný termín, ktorý v súvislosti s
predajom Carga komunikujeme," odpovedal Šarluška na
otázku, kedy chce ministerstvo vyhlásiť tender. Poradcom pri
súťaži sa stalo konzorcium CA IB, HVB, Halcrow a Squires
Sanders.
Neoficiálne už eviduje rezort dopravy záujemcov z Rakúska,
Nemecka, Česka, Poľska a Ukrajiny. Okrem Railion, dcérskej
spoločnosti Deutsche Bahn, majú záujem o Cargo aj Rakúske
spolkové dráhy a maďarské štátne železnice MÁV, ako aj
americká investičná skupina Rail World.
Privatizácia nákladného železničného dopravcu, ktorý sa
kvôli predaju na začiatku roka odčlenil od Železničnej
spoločnosti, by mala podľa ministra vyniesť 15 až 20 miliárd
korún. Získané financie by sa mali použiť najmä na
splatenie úrokov z dlhov železníc vo výške niekoľko
desiatok miliárd.
Minister hospodárstva Pavol Rusko pripustil, že sprivatizované
nemusí byť celé Cargo, ktoré vlani miesto straty 137
miliónov zarobilo 423 miliónov korún.
Žilina chce trať z Kraľovian do Trstenej
Pravda 27.05.2005, Dagmar Úradníková -
Žilinský samosprávny kraj nesúhlasí s vládnym návrhom, aby
naň prešli len regionálne trate s dĺžkou do 50 kilometrov.
Znamenalo by to, že osobná preprava na trati Kraľovany -
Trstená by aj naďalej zostala pod správou železníc. Bez
tohto 56-kilometrového úseku nemôže spustiť systém
integrovanej dopravy, naplánovaný na začiatok budúceho roka.
Vláda uvažuje o prechode regionálnych tratí na kraje postupne
v troch etapách. V prvej by malo ísť len o trate v dĺžke do
50 kilometrov, v druhej do 100 a nakoniec o všetky ostatné. Na
Žilinský samosprávny kraj by tak na začiatku mali prejsť len
trate Žilina - Rajec a Čadca - Makov. "Ak máme na seba
prevziať kompetencie v oblasti osobnej železničnej prepravy,
tak všetky a naraz. Nebojíme sa toho, že by sme ich
nezvládli. Postupný prechod bude zdĺhavý a zbytočne nám
skomplikuje zavedenie nového systému integrovanej
dopravy," konštatoval Daniel Skerda z úradu samosprávneho
kraja.
Kým pri autobusovej doprave má samosprávny kraj už všetky
kompetencie vrátane schvaľovania cestovných poriadkov, pri
železničnej doprave sa k poriadkom môže len vyjadrovať. Ak
zostane trať Kraľovany - Trstená pod železnicami, nebude
môcť ovplyvňovať grafikon, a tým zladiť autobusovú dopravu
s vlakovou. Získanie tohto úseku trate má pre žilinský
región veľký význam. Presunom dopravy na železnicu chce
odbremeniť preťažené cesty. Autobusy by mali zvážať ľudí
najmä k vlakom, ktoré by premávali podstatne častejšie, a
nielen z Trstenej po Kraľovany, ale až po Žilinu. Škerda v
tejto súvislosti konštatoval: "Už dnes prechádza v
úseku medzi Martinom a Žilinou vyše 26-tisíc vozidiel denne.
Stačí jedna dopravná nehoda a autá tam stoja aj niekoľko
hodín."
V rámci zavádzania systému integrovanej dopravy chce
Žilinský kraj postupne presunúť z ciest na koľajnice aj
nákladnú dopravu alebo aspoň jej časť. Úsek Kraľovany -
Trstená je totiž aj medzinárodným slovensko-poľským
koridorom a denne ním prechádza viac ako 800 kamiónov.
"Otvorením hraníc sa ich intenzita ešte zvýšila. Kým
boli na priechode v Trstenej colníci, kamionisti ho pre veľké
čakanie obchádzali cez Javorinu. Dnes už na to nemajú
dôvod," dodal Škerda. Na takúto záťaž nie sú cesty
pripravené a trpí ňou obyvateľstvo. Z plánovaných obchvatov
sa pritom začal stavať len prvý v Oravskom Podzámku.
K MDD nedeľná jazda historickým vláčikom
(SITA) BRATISLAVA 27. 05. 2005 - Jazdu
historickým parným vláčikom po Bratislave k Medzinárodnému
dňu detí pripravili Železnice SR na nedeľu 29. mája.
Záujemcovia sa stretnú v nedeľu o 10:00 v Múzeu dopravy pri
bratislavskej hlavnej stanici. Po hodinovej prehliadke múzea sa
parným vláčikom odvezú cez tunel do Lamača, odtiaľ do
Rusoviec, kde sa rušeň doplní vodou. Nasledovať bude jazda
vláčikom do areálu rušňového depa Bratislava-východ,
známeho ako Rendez. Od 14:00 si deti v Rendeze zasúťažia v
zručnosti a vo vedomostiach. Je pripravená aj jazda na
stanovišti rušňovodiča parného rušňa a na motorovej
drezíne. Deti si v areáli pozrú aj vystavené parné rušne,
malé železničné múzeum a parnú vodáreň. Ak bude pekné
počasie, nebude chýbať opekačka. O 16:00 a 17:00 odvezie
milovníkov vlakov a starých vozidiel historický autobus RTO k
zastávke električky v Rači. Za akciu zaplatia dospelí 300 a
deti od šesť do 15 rokov 150 korún. Mladšie deti majú vstup
zadarmo.
Agentúru SITA informoval vedúci Múzejno-dokumentačného
centra pri Výskumnom a vývojovom ústave železníc ŽSR Jiří
Kubáček.
Kúpalisko v Trenčíne otvoria už cez víkend
(TASR) Trenčín 27. 05. 2005 - Horúce
víkendové dni môžu Trenčania stráviť na letnom kúpalisku.
Otvoria ho v sobotu dopoludnia a k dispozícii budú rekreačný
a detský bazén.
Podľa predpovede počasia teploty v Trenčíne vystúpia na 30
stupňov Celzia. Vodu v rekreačnom bazéne vyhrejú na 26
stupňov, informoval vedúci kúpaliska Jozef Berec.
Mestské kúpalisko ponúka vodné atrakcie aj možnosť
športovania na ihriskách. Novinkou bude nafukovacie futbalové
ihrisko vo vode, k dispozícii budú aj stacionárne bicykle.
Návštevníci budú môcť využiť úschovne bicyklov,
cenností a šatstva. Vstupné na trenčianske kúpalisko
zostáva rovnaké ako vlani - 60 korún dospelí a 30 deti.
Počas prvých dní však dospelí zaplatia 40 a deti 20 korún.
Prevádzka kúpaliska počas júna bude závisieť od počasia.
Letnú plaváreň v Trenčíne čaká zbúranie, pretože
Železnice SR chcú cez bazény vybudovať modernizovanú trať.
Hovorca mesta Tibor Hlobeň nevedel povedať, či je tohtoročná
sezóna na kúpalisku posledná. Mesto si dalo podmienku, že
plaváreň môže byť zbúraná až vtedy, keď bude vybudovaná
nová na neďalekom Ostrove.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ