Okolo sto ľudí sa dnes previezlo parovlakom
(SITA) BRATISLAVA 19. 6. 2005 - Okolo sto ľudí
sa dnes krátko po 11:00 vydalo z bratislavského Múzea dopravy
na výlet
historickým parným vlakom po hlavnom meste. Akciu zorganizovalo
Bratislavské kultúrne a informačné stredisko v spolupráci so
Železnicami SR a Klubom priateľov histórie železničnej
dopravy v rámci Kultúrneho leta v Bratislave.
Historická výprava sa začala prehliadkou starých dopravných
prostriedkov, železničiarskych uniforiem a historických
fotografií Bratislavy v múzeu dopravy. Potom sa už cestujúci
usadili na drevené lavice historického vláčika a za zvukov
trúbky sa začal výlet. Z Hlavnej stanice si to parovlak
namieril cez 592 metrov dlhý tunel do Lamača. "Môžete výskať,
kričať,
že sa bojíte, ale nech počujem pusinky," zažartoval
moderátor akcie Ivan Kožehuba pred vjazdom do tunela. V Lamači
prepojili
lokomotívu a vlak si to nasmeroval cez Nové Mesto a Prístavný
most do Rusoviec.
Počas 70 kilometrov dlhej cesty sa cestujúci dozvedeli napríklad
prečo sa Most pri Železnej Studienke volá Červený. Šašo s
trúbkou a harmonikou dotváral atmosféru. Okolo 14:00 sa skončila
historická jazda v Areáli rušňovského depa Bratislava
východ. Návštevníci tu mohli obdivovať ručné, parné a
motorové čerpadlá, povoziť sa na ručnej a motorovej drezine,
či parnej
lokomotíve s menom Uhranka 1908. Tí odvážnejší si sami
mohli vyskúšať riadenie. Návštevníci sa mohli tiež povoziť
na točni,
či pozrieť si opravu starej lokomotívy. Všetky ich otázky rád
zodpovedal moderátor podujatia. Výprava do histórie sa skončila
jazdou historickým autobusom z roku 1970 na zastávku MHD v Rači.
Ďalšie jazdy detským parovlakom sa uskutočnia v sobotu 16.
júla a v sobotu 27. augusta.
ZSSK zvýhodňuje prepravu bicyklov v letnej sezóne
(TASR) Bratislava 19. 6. 2005 - Železničná
spoločnosť Slovensko (ZSSK), a. s., zjednodušuje počas letnej
sezóny prepravu
bicyklov vo vnútroštátnej a medzinárodnej preprave. TASR o
tom informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
V termíne od 1. júna do 25. septembra tohto roka si môžu
cestujúci vo vybraných osobných vlakoch prepraviť svoj
bicykel
zadarmo. Týka sa to vlakov, ktoré premávajú na úsekoch Košice
- Plešivec, Prešov - Plaveč, Žilina - Trenčín, Žilina -
Rajec,
Kraľovany - Trstená, Bratislava - Malacky a na úseku
Bratislava - Kvetoslavov.
"Cestujúci si môže vziať bicykel do vlaku, kde si ho
odloží vedľa seba do uličky tak, aby nezavadzal ostatným
cestujúcim,"
vysvetlil Čikovský. V ostatných vlakoch ZSSK môžu cestujúci
využiť zjednodušenú prepravu bicyklov alebo pojazdnú úschovňu
batožín.
Zjednodušená preprava je možná vo všetkých vlakoch osobnej
prepravy, okrem Inter City (IC) a Euro City (EC) vlakov, ktoré sú
označené piktogramom bicykla. Vo vlakoch bez tohto označenia
si cestujúci môže bicykel odložiť iba v prvom alebo
poslednom
vozni. Zjednodušená preprava bicyklov je umožnená aj na
Tatranských elektrických železniciach (TEŽ).
V prípade, že cestujúci chce využiť pojazdnú úschovňu
batožín, naloží si bicykel do služobného vozňa. Pojazdná
úschovňa je vo
všetkých vlakoch, vrátane IC, ktoré sú označené
piktogramom kufríka. Cestujúci si musí zakúpiť batožinový
lístok s miestenkou
na bicykel, ktorá je v jeho cene. Rozdiel oproti zjednodušenej
preprave spočíva aj v tom, že v pojazdnej úschovni za bicykel
zodpovedá ZSSK, kým v prvom prípade sám cestujúci.
Zjednodušenú prepravu bicyklov možno využiť aj v medzinárodnej
železničnej doprave. Medzinárodný cestovný lístok na
bicykel
akceptuje Česká republika (ČR), Luxembursko, Nemecko, Dánsko,
Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Belgicko a SR.
Tento
druh prepravy je povolený vo všetkých vlakoch, ktoré sú na
to určené a sú označené piktogramom bicykla.
Naloženie, preloženie a následne vyloženie bicykla si vo vnútroštátnej
i medzinárodnej preprave cestujúci zabezpečuje sám.
ČKD Vagonka letos dodá Českým drahám další čtyři příměstské
vlaky
(ČTK) OSTRAVA 19. 6. 2005 - Ostravská společnost
ČKD Vagonka dodá letos Českým drahám další čtyři příměstské
vlakové
jednotky. Umožní to úvěr 45 milionů eur (asi 1,35 miliardy
korun) od nadnárodní společnosti pro financování kolejových
vozidel Eurofima. Příští rok by měly dodávky ČKD Vagonka
pro ČD pokračovat. ČTK to řekl mluvčí drah Petr Šťáhlavský.
Záruku
na úvěr poskytla vláda, ještě ji musí schválit Poslanecká
sněmovna.
Management ČKD Vagonka před rokem vyhlásil, že se musí zvýšit
počet jednotek pro ČD z dřívějších tří na pět ročně,
aby podnik
nemusel propouštět. "Finanční prostředky od Eurofimy
mají přímý dopad na zaměstnanost minimálně 600 až 700
kvalifikovaných
pracovníků v regionu Ostravska," vysvětlil generální ředitel
ČKD Vagonka Miroslav Kupec. Firma zaměstnává asi 350 lidí,
zakázka ale pomáhá udržovat pracovní místa i u dodavatelských
firem.
České dráhy využívají 16 příměstských jednotek z ČKD
Vagonka. Vozy jezdí hlavně na tratích z Prahy do Pardubic a do
Berouna.
Úvěr od Eurofimy chtějí ČD použít také na část financování
nákupu 26 moderních rychlíkových vozů od společnosti
Siemens,
malou část půjčky použijí i na lokomotivy řady 380 od plzeňské
Škody.
Akcie společnosti ČKD Vagonka, která je přímým pokračovatelem
výroby osobních kolejových vozidel ve Studénce na Novojičínsku,
koupila na začátku roku Škoda Holding. Kromě vlaků pro České
dráhy vyrábí Vagonka motorové vozy pro finské dráhy. Firma
měla
v roce 2003 tržby 1,576 miliardy a zisk po zdanění 21 milionů
Kč.
České dráhy chystají "Živá nádraží"
(ČTK) PRAHA 20. 6. 2005 - České dráhy chystají
modernizaci desítek nádražních budov ve významných českých
a moravských
městech. Dráhy je zmodernizují a poté dlouhodobě pronajmou
obchodníkům. Projekt se nazývá Živá nádraží, píše dnešní
Mladá
fronta Dnes.
"Do konce letošního roku chceme odstartovat program
modernizace 60 vybraných nádraží prostřednictvím privátního
kapitálu a
následných pronájem komerčních prostor," uvedl generální
ředitel drah Josef Bazala. Nádraží jsou podle něj již vybrána
a nyní
se zpracovávají projekty. "Myslím, že asi 20 by jich mělo
být odstartováno v červenci, zbytek postupně do konce letošního
roku," dodal.
Projekty by měly být podobné tomu z pražského hlavního nádraží,
které má výměnou za třicetiletý pronájem proměnit v nákupní
centrum italská společnost Grandi Stazioni. Projekt Živá nádraží
má nejen pomoci zlepšit technický stav budov, ale i
maximálně využít komerční prostory a pozemky.
Seznam měst, jejichž nádraží se dočkají modernizace, už
je podle deníku předběžně uzavřen. Půjde hlavně o místa
na
modernizovaných železničních koridorech a významná města,
například lázně. Obnovy nádraží se tak dočkají například
Františkovy Lázně, Teplice, ale i Havlíčkův brod.
Nádraží v Karlových Varech, Mariánských Lázních a hlavní
nádraží v Praze získala do péče firma Grandi Stazioni. O
ostatních
60 se bude soutěžit, uvedla MfD.
ŽSR dosiahli za prvé štyri mesiace zisk 69,3 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 20. 6. 2005 - Železnice
Slovenskej republiky (ŽSR) hospodárili počas prvých štyroch
mesiacov tohto roka so
ziskom viac ako 69,3 mil. Sk. V medziročnom porovnaní je tento
výsledok o 225,6 mil. Sk lepší, keďže vlani v rovnakom období
vykázali ŽSR stratu vo výške 156,2 mil. Sk. Celkové výnosy
spoločnosti predstavovali 5,383 mld. Sk, čo je medziročný
pokles o
takmer dve percentá. Náklady ŽSR sa medziročne znížili o
5,9 % na 5,314 mld. Sk. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa
ŽSR Nela Blašková.
Výška celkových záväzkov ŽSR dosiahla ku koncu apríla
tohto roka hodnotu 32,239 mld. Sk, pričom bankové úvery a výpomoci
tvorili 75-percentný podiel v sume 24,26 mld. Sk. Ku koncu
sledovaného obdobia evidovali ŽSR dlhodobé záväzky v objeme
2,788
mld. Sk a krátkodobé záväzky na úrovni 3,202 mld. Sk. Na
celkovom objeme pohľadávok v sume 1,463 mld. Sk sa krátkodobé
pohľadávky podieľali 97,9-percentným podielom.
Medzi najvýznamnejšie aktivity ŽSR patrí v súčasnosti
modernizácia železničných tratí, ktoré sú súčasťou
slovenskej časti V.
eurokoridoru. V tomto roku sa už začali práce na úseku
Bratislava-Piešťany v objeme približne 320 mil. eur. V druhej
polovici
tohto roka plánujú ŽSR začať s modernizačnými prácami aj
na úseku Piešťany-Nové Mesto nad Váhom, zatiaľ však neukončili
výberové konanie na dodávateľa, ani na výkon stavebného
dozoru.
Železničnú nemocnicu v Košiciach ovládnu ľudia blízki SDKÚ
PRAVDA 22.06.2005, mj - Spoločnosť, ktorá
vyhrala konkurz na prenájom Železničnej nemocnice s
poliklinikou v Košiciach, ovládajú ľudia blízki SDKÚ.
Jedným zo spoločníkov vo víťaznej firme Železničné
zdravotníctvo je Marianna Novotná.
Ide o manželku poslanca NR SR a kandidáta na župana v Košickom
kraji za túto stranu Viliama Novotného. Ďalším je Jana
Laskovská, ktorá je zase manželkou šéfa poslaneckého klubu
SDKÚ v košickom mestskom parlamente Igora Laskovského.
To sú inštitúcie, na ktoré má Dzurindova strana priamy
vplyv. K cenam za prenájom sa ŽSR odmietli vyjadriť. Rovnako
nekomentovali ani to, či ďalší z uchádzačov ponúkol vyššiu
sumu.
"Pokiaľ nebude celý proces uzavretý, neradi by sme tieto
veci bližšie špecifikovali. Projekt Železničného zdravotníctva
Košice bol pre nemocnicu vyhodnotený ako najlepší,"
uviedla hovorkyňa železníc Kornélia Blašková. Ako ďalej
povedala, zmluvný
vzťah ešte nenadobudol účinnosť. "Zatiaľ sme v
prechodnom štádiu a čakáme na splnenie podmienok zo strany
budúceho nájomcu,"
doplnila.
"Zmluvu o prenájme sme podpísali v marci, účinnosť však
nadobudne, až keď získame potrebné licencie a uzavrieme príslušné
dohody. To by mohlo byť do konca septembra," potvrdil túto
skutočnosť tretí zo spoločníkov vo víťaznej spoločnosti
Andrej
Gritters, ktorý v minulosti pracoval ako primár na anestéziologicko-resuscitačnom
oddelení železničnej nemocnice. V
spomínanom zariadení pracovala aj Jana Laskovská.
Podľa Blaškovej musí budúci nájomca do šiestich mesiacov získať
licenciu MZ SR o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
poverenie MDPT SR na posudzovanie zmyslovej a zdravotnej spôsobilosti
pre prácu na dráhe a musia byť takisto podpísané zmluvy
so zdravotnými poisťovňami. Za hlavný dôvod prenajatia
nemocnice označila úsporu nákladov a snahu venovať sa hlavne
prevádzkovaniu železničnej dopravnej cesty. Nemocnica podľa
hovorkyne vlani vyprodukovala stratu 73 mil. Sk, čo bolo o 18
mil. Sk viac oproti predpokladom. Železnice však v nedávnej
minulosti investovali desiatky miliónov do jej modernizácie.
V súčasnosti v nej pracuje 334 ľudí. Tí sú až do
nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy stále zamestnancami železničnej
nemocnice. "Nový nájomca sa v zmluve musel zaviazať, že
všetky pracovnoprávne záväzky prevezme," konštatovala
Blašková. Na
otázku, či súčasťou zmluvy je aj prednostné právo na jej
odkúpenie v prípade, že by sa železnice rozhodli zariadenie
odpredať, odpovedala záporne. "Prenájom a uzatvorenie
uvedených zmlúv bude na 5 rokov s možnosťou opcie na ďalšie
päťročné
obdobie. Ak by sa ŽSR v budúcnosti rozhodli predať zdravotnícke
zariadenia, predpokladáme, že by prebehla otvorená súťaž v
zmysle platnej slovenskej legislatívy. Súčasní nájomcovia však
nebudú v takejto situácii uprednostnení," dodala.
J&T rokuje o kúpe lanoviek
Železnice sú ochotné Tatranské dráhy
predať, o cene sa zatiaľ nehovorilo
Pravda 22.06.2005, Morháčová Jana, BRATISLAVA - Štyri
tatranské lanovky by mali prejsť natrvalo zo štátnych železníc
do súkromných rúk. Investorská spoločnosť J&T, ktorá
si lanovky doteraz prenajímala, začala rokovať so železnicami
o odkúpení celých Tatranských lanových dráh. Do majetku
patrí zubačka zo Starého Smokovca na Hrebienok, štvorsedačka
z Lomnice na Skláňate Pleso, ako aj dve visuté lanovky vrátane
lanovky na Lomnický štít.
"Máme vôľu odpredať tento majetok. Zatiaľ sa však ešte
o žiadnej konkrétnej sume nehovorilo, " uviedol Miloš Čikovský,
hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorá ako
jedna z nástupníckych železničných firiem vlastní lanovky.
"Chceli by sme lanovky odkúpiť. Naše aktivity v Tatrách
predstavujú investíciu do dvoch miliárd korún a chceme
investovať aj
do lanoviek, potrebujú to. Kým nie sú naším majetkom, je to
problematické," doplnil hovorca J&T Maroš Sýkora.
Investorská skupina už predstavila plány na obnovenie a rozšírenie
lyžiarskeho strediska. Cieľom J&T je aj vybudovanie veľmi
kvalitnej zjazdovky od Lomnického sedla až po Tatranskú
Lomnicu. Celkovo plánuje investor do lyžiarskej infraštruktúry
investovať jednu miliardu korún.
Podľa Čikovského účtovná hodnota Tatranských lanových dráh
bola pred rokom a pol okolo 200 miliónov korún. "V súčasnosti
tá
hodnota môže byť vyššia, pretože pri delení železníc sa
znova ohodnocoval majetok," doplnil Čikovský.
Investorská skupina J&T si prenajala lanovky od začiatku
roka 2004, pričom súhlasila, že zaplatí každý rok 30 miliónov
korún.
Kým boli lanovky v majetku aj v prevádzke železníc,
dosahovali ročné tržby 100 až 120 miliónov korún. V luku
2002
vyprodukovali zisk 21 miliónov korún.
Železnice zdôvodňovali prenájom vyššími príjmami, ako
keby lanovky' aj prevádzkovali. Dohoda medzi železnicami a
J&T hovorila
o prenájme na 5 rokov s právom na predĺženie o ďalších 5
rokov, ako aj s predkupným právom.
Investičná skupina J&T v súčasnosti zdôrazňuje, že
lanovky sú v zlom technickom stave a na konci životnosti. Železnice
zasa
upozorňujú, že možnosti lanoviek na tvorenie zisku sú vyššie,
ako sa zdalo v minulosti. Za poslednú zimnú sezónu v prevádzke
J&T lanovky zvýšili počet cestujúcich o 20 percent.
"Peniaze, ktoré získame z predaja, chceme využiť na zvýšenie
našej majetkovej účasti v Európskej spoločnosti na
financovanie
železničných koľajových vozidiel s názvom Eurofima,"
vysvetlil Čikovský. Táto spoločnosť sa špecializuje na výhodné
úvery pre
európske železnice na vozový park. "Potom by sme mohli od
budúceho roka vo väčšom objeme získať výhodné pôžičky
bez vládnej
záruky na nové vagóny," doplnil Čikovský. V súčasnosti
má Železničná spoločnosť Slovensko v Eurofime polpercentný
akcionársky
podiel v hodnote asi 220 miliónov korún.
Minulý rok inštitúcia požičala- železniciam napríklad
takmer 170 miliónov korún na obnovu starých vozňov.
Dohoda ZSSK a J&T
* prenájom na 5 rokov s právom predĺžiť na ďalších
30 rokov
* každoročne dostanú železnice 30 mil. Sk bez ohľadu na návštevnosť
* J&T má predkupné právo, ak sa železnice rozhodnú
lanovky predať Tatranské lanové dráhy
* Pozemná lanová dráha: Starý Smokovec -Hrebienok
* Kabínková lanová dráha: Tatranská Lomnica -Skalnaté Pleso
* Visutá lanová dráha: Skalnaté Pleso - Lomnický štít
* Sedačková lanová dráha: Skalnaté Pleso - Lomnické sedlo
Modernizácia úseku Bratislava-Trnava sa navýši o 228 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 22. 06. 2005 - Stavebná
spoločnosť Doprastav, a.s. Bratislava bude v rámci
modernizácie železničnej trate Bratislava Rača - Trnava, v
úseku Svätý Jur - Pezinok, stavať mimoúrovňovú križovatku
pri zastávke Pezinok v hodnote takmer 228 mil. Sk. Agentúre
SITA to potvrdila hovorkyňa Železníc SR (ŽSR) Nela
Blašková. Práce zahŕňajú napríklad výstavbu
železničného mosta, úpravu trakčného vedenia, preložky
miestnych a diaľkových káblov či rekonštrukciu osvetlenia
preložky cesty.
Stavebné práce na modernizácii trate Bratislava - Trnava
začalo konzorcium vedené spoločnosťou Doprastav v roku 2000.
Finančné memorandum na modernizáciu tohto vyše
18-kilometrového úseku je v objeme 51,4 mil. eur, pričom 75 %
z tejto sumy tvoria prostriedky z Kohézneho fondu.
"Výstavba mimoúrovňovej križovatky bola zahrnutá v
projekte modernizácie úseku, v Bruseli však naše požiadavky
na jej financovanie z prostriedkov Európskej únie
neschválili," vysvetlila Blašková. Preto museli ŽSR
uzavrieť druhú zmluvu na tieto dodatočné práce, ktoré však
budú financovať z vlastných zdrojov. Železnice uzavreli
dodatkovú zmluvu s firmou Doprastav, ktorú vybrali v rokovacom
konaní bez výzvy na súťaž. Takýto postup im podľa
Blaškovej povoľuje zákon o verejnom obstarávaní, keďže
Doprastav je pôvodným zmluvným partnerom na danom úseku.
ŽSR hospodárili počas prvých štyroch mesiacov tohto roka so
ziskom viac ako 69,3 mil. Sk, keď celkové výnosy na úrovni
5,383 mld. Sk zredukovali náklady vo výške 5,314 mld. Sk.
Medzi najvýznamnejšie aktivity ŽSR patrí v súčasnosti
modernizácia slovenskej časti V. železničného eurokoridoru,
na ktorý sa zatiaľ preinvestovalo približne 3,158 mld. Sk.
Celkové náklady na modernizáciu slovenskej vetvy eurokoridoru
pritom ŽSR odhadujú na zhruba 2 mld. eur, čo je približne
76,6 mld. Sk. Slovenská vetva koridoru je dlhá 536,2 kilometrov
a zahŕňa železničnú trať z Bratislavy cez Žilinu a Košice
až po Čiernu nad Tisou a končí pri štátnej hranici s
Ukrajinou.
Provoz na švýcarských železnicích po třech
hodinách obnoven
(ČTK) BERN/ŽENEVA 22. 06. 2005 - Ve Švýcarsku
byl po více než tříhodinové výluce obnoven provoz na
tamních železnicích. Prakticky všechny vlaky přestaly jezdit
kvůli poruše na elektrickém zařízení, k níž došlo během
večerní špičky.
Ve vagonech bylo podle odhadů zablokována až 100.000
cestujících. S odvoláním na švýcarskou železniční
společnost CFF o tom informovala agentura AFP.
Provoz se obnovuje pomalu. Podle CFF není možné pustit nyní
na trať všechny soupravy, které byly zablokovány, protože by
mohlo dojít k přetížení sítě. Žádní cestující by
však neměli zůstat odříznuti přes noc, úplný návrat do
běžného provozu se ale očekává až ve čtvrtek.
Výluka vedle Švýcarska postihla provoz na tratích v
sousedním německém Bádensku-Württembersku. V Rakousku byly
švýcarským chaosem, který nastal v 18.00 SELČ, postiženy
jen dva dálkové spoje.
Pravděpodobnou příčinou problémů, které mluvčí CFF Jean-
Philippe Schmidt označil za "naprosto mimořádné",
byl výpadek elektrárny v jihošvýcarském kantonu Ticino.
Vlak na bioplyn začne jazdiť v septembri
(SITA) BRATISLAVA 22. 06. 2005 - Vo Švédsku
začal v týchto dňoch fungovať vlak, ktorý bude konečne
ohľaduplný k životnému prostrediu. Poháňať ho totiž bude
bioplyn. Nový vlak bude od septembra tohto roka jazdiť na trase
medzi mestom Linkoeping a Väestervik. Pokryje tak osemdesiat
kilometrov východného pobrežia. Vlak disponuje dvoma motormi
na bioplyn a zmestí sa doň 54 cestujúcich. Palivo sa musí
dopĺňať každých šesťsto kilometrov. Vlak dokáže
vyvinúť rýchlosť 130 kilometrov za hodinu. Výrobcom novinky
je spoločnosť Svensk Biogas, ktorá za jej výrobu zaplatila
desať miliónov švédskych korún, čo je viac ako tridsať
miliónov Sk. V súčasnosti po švédskych cestách jazdí
viacero mestských autobusov na bioplyn a tisíce osobných
automobilov využívajúcich zmes benzínu a bioplynu.
Hlavné budapeštianske letisko s centrom spojí železnica
(TASR) Budapešť 22. 06. 2005 - Budapeštianske
letisko Ferihegy plánuje vypísať tender na dodávku vlakového
prepravného systému už v budúcom roku. Premávka by sa pritom
mala začať v roku 2007. Podľa zástupcu maďarského
ministerstva hospodárstva Tamása Pákozdiho totiž počty
pasažierov na hlavnom metropolitnom letisku čoskoro dosiahnu
kritickú hranicu 10 miliónov ročne. Ich preprava cestnou
dopravou sa tak stane nemožnou.
Zastupujúci šéf národných železníc MÁV Tamás Kozák
dodal, že železnica spojí dva terminály letiska Ferihegy s
centrom mesta. Investícia by mala byť zrealizovaná
prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva (PPP). MÁV by
mal dohodu s letiskom podpísať v najbližších dňoch.
Britischer Investment-Fonds steigt bei Abellio ein
Eurailpress 22.06.2005 - Der britische
Investmentfonds Star Capital Partners steigt mit 75 Prozent beim
kommunalen Essener Nahverkehrsunternehmen Abellio ein und
finanziert dessen Expansionskurs. Hinter Star stehen u.a. die
Geldinstitute Royal Bank of Scotland und das spanische Bankhaus
Santander. Im Herbst letzten Jahres hat Star den deutschen Markt
entdeckt und sich bei einem Recyclingunternehmen und einem
Energieversorger eingekauft.
Ende 2005 übernimmt Abellio den Betrieb von zwei Regionalbahnen
im Ruhrgebiet. Ab Dezember 2007 wird Abellio für zwölf Jahre
das Ruhr-Sieg-Netz betreiben. Abellio ist auch an der
Westfalenbahn beteiligt, die ab Dezember 2007 für zehn Jahre das
Teutoburger Wald-Netz bedient.
Samosprávne kraje si nevedia rady s dopravou
Cestný zákon nezohľadňuje vlastnícke
zmeny, ktoré nastali v cestnom hospodárstve
HOSPODÁRSKE NOVINY 23.06. 2005 , Hudec Marián - Krajom
chýba na financovanie prímestskej a mestskej autobusovej
dopravy zhruba pol miliardy korún. Ich finančné suchoty sa
zrejme ešte zvýšia, keď štát presunie pod samosprávy aj
regionálnu železničnú dopravu. Malo by sa tak stať do roku
2009. Podľa riaditeľa odboru politiky cestnej a vodnej dopravy
ministerstva dopravy Jozefa Tisovského na pravidelnú
autobusovú aj železničnú dopravu sa regióny budú musieť
pozerať ako na podnikanie, nie ako na nevyhnutnú verejnú
službu. Na financovanie dopravy začnú dostávať všetky
peniaze až o štyri roky.
Župy sa nevedia dohodnúť ani na jednotnom cestovnom a na
zľavách, hoci tak pôvodne chceli urobiť. Podnikom Slovenskej
autobusovej dopravy to robí problémy pri prekračovaní hraníc
krajov. Preto tlačia na župy, aby tento problém do konca júla
vyriešili. Dopravcovia nie sú ochotní niesť neprimerané
finančné bremeno. Jedinou cestou sa ukazuje zvýšenie
cestovného, ale keďže mnohí terajší župani budú
kandidovať v jesenných komunálnych voľbách, bude to len
ťažko priechodné.
Okrem toho samosprávam pribudli aj starosti s cestnou sieťou.
Minulý rok prebrali od štátu takmer 14-tisíc kilometrov ciest
II. a III. triedy, čo je 78,7 percenta celej cestnej siete.
Mnohé sú vo veľmi zlom stave. Napríklad Žilinský kraj
prevzal 1 426 kilometrov týchto ciest a až 29 percent z nich
potrebuje opravu. "Do septembra by sme chceli opraviť 180
kilometrov, čo nás vyjde na 500 miliónov korún," povedal
vedúci odboru dopravy a komunikácií kraja Daniel Škerda.
Podobne sú na tom aj iné kraje. Banskobystrický prevzal 2 564
kilometrov ciest II. a III. triedy a z nich je podľa vedúceho
odboru dopravy Milana Ozdinca 26,8 percenta v nevyhovujúcom a
1,3 percenta v havarijnom stave. "Na ich opravu budeme
potrebovať 3,3 miliardy korún," dodal. Problémom je aj
legislatíva. Ani cestný zákon totiž nezohľadňuje
vlastnícke zmeny v cestnom hospodárstve. Doteraz túto
činnosť zabezpečoval štát prostredníctvom cestných správ,
ktorých bolo aj niekoľko v jednom kraji. V Žilinskom kraji by
túto kompetenciu po nich mala prevziať krajská správa ciest,
tá však zatiaľ neexistuje.
"Je to jeden z najstarších zákonov, veľakrát bol
novelizovaný, čo ho značne skomplikovalo. Nie je do neho
zapracovaná ani legislatíva EÚ," vysvetlil Ján Šedivý
z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. "Vypracovali
sme pre rezort dopravy legislatívny zámer nového cestného
zákona, kedy však bude schválený, nevieme," dodal
riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák. Podľa hovorcu ministerstva
Tomáša Šarlušku nový cestný zákon bude najskôr
pripravený na jeseň a potom pôjde do parlamentu.
Osobné autá budú konkurovať verejnej doprave.
Pri súčasných problémoch verejnej dopravy je čoraz
viac ľudí odkázaných na vlastné autá. Vo väčšine nových
členských krajín je zatiaľ motorizmus pod priemerom
Európskej únie. Podľa Výskumného ústavu dopravného by v SR
do roku 2020 pri nízkom variante malo pripadať na tisíc
obyvateľov 280 osobných automobilov. V súčasnosti je na tom
takto napríklad Portugalsko. Pri strednom variante na tisíc
obyvateľov bude pripadať 342 áut. Tak je to dnes v Slovinsku.
Pri vysokom variante by to malo byť 427 áut, čo je súčasná
úroveň Francúzska, jednotlivé varianty ústav spracoval v
závislosti od predpokladaného rastu HDP, cien pohonných
látok, osobných automobilov a príjmov obyvateľstva.
Schweizer Züge rollen wieder
Die Schweizer Bahn kommt wieder in Fahrt.
Heute morgen fuhren die Züge nach dem Totalausfall vom Mittwoch
wieder fahrplanmäßig.
Eurailpress 23.06.2005 - Die ganze Nacht über seien die
Züge von zusätzlichem Personal in ihre Positionen gebracht
worden. Vom über zweieinhalbstündigen völligen Stillstand des
Bahnverkehrs am Mittwochabend durch einen plötzlichen
Spannungsabfall waren über 100.000 Reisende betroffen.
Einzelheiten wurden zunächst nicht mitgeteilt. Über die Ursache
der Panne wollen die SBB am heute Vormittag informieren.
Ab etwa 17:45 Uhr standen gestern im ganzen Land die Züge still.
Nach Schwankungen im Stromnetz der Bahn im Kanton Tessin, die
sich auf das gesamte Netz ausgebreitet haben, gab es keine andere
Möglichkeit, als den kompletten Schienenverkehr still zu legen.
Kurz nach 20:00 Uhr gelang es der SBB, das
Hochspannungs-Stromnetz wieder in Betrieb zu nehmen und Stück
für Stück auch die Unterwerke, die für die Stromeinspeisung
verantwortlich sind, in Gang zu bringen.
In einer Eilaktion waren zunächst mit Dieselloks die Züge aus
den zahlreichen Tunnels des Alpenlandes herausgezogen worden. Die
SBB charterte im ganzen Land Busse, um die Leute von den freien
Strecken abholen zu können. Der Zugverkehr von Deutschland in
die Schweiz wurde an der Grenze gestoppt.
Einen solchen landesweiten Stromausfall im Bahnnetz hat es in der
Schweiz noch nie gegeben.
Financování nákupu příměstských jednotek
471 prostřednictvím Eurofima dá jistotu nejméně 600 míst na
Ostravsku
České dráhy, 24.06.2005 - Celkem 4
příměstské jednotky 471 v letošním roce a další v roce
2006 zakoupí České dráhy, a.s., od společnosti ČKD Vagonka,
a.s., se sídlem v Ostravě - Vítkovicích. Jejich nákup bude
přitom financován prostřednictvím úvěru od nadnárodní
společnosti pro financování kolejových vozidel – Eurofima.
Ta poskytuje nejvýhodnější formu úvěrového financování
nákupu kolejové techniky svým akcionářům, mezi něž
patří i České dráhy, a.s.
Vláda České republiky schválila již 1. června 2005
poskytnutí záruky na získání letošního úvěru ve výši
45 miliónů Euro. Následující týden (týden od 20. června)
by svůj finální souhlas měla dát také Poslanecká sněmovna
Parlamentu České republiky. Poskytnutí státních záruk a
následné čerpání úvěru od Eurofima umožní kromě
samotného nákupu kolejové techniky také rozvoj zaměstnanosti
na Ostravsku. Výroba příměstských jednotek 471 dá jistotu
nejméně 350 pracovních míst v samotné společnosti ČKD
Vagonka; dalších 300 míst vytvoří u dodavatelů v regionu
Ostravska. Několik tisíc pracovních míst pak tato výroba
generuje u stovky dalších dodavatelů na území dalších
regionů České republiky.
„Výroba jednotek 471 a další kolejové techniky na Ostravsku
navazuje na bohatou tradici výroby železniční techniky na
severní Moravě. Dnes jsme však bohužel jediný podnik v
regionu, kde se výrobu kolejových vozidel podařilo udržet“,
říká Miroslav Kupec, generální ředitel a předseda
představenstva akciové společnosti ČKD Vagonka a dodává:
„Financování nákupu prostřednictvím Eurofima hraje
klíčovou roli v tom, aby se dále rozvíjelo profesní
know-how, které na severní Moravě v oblasti vývoje a výroby
železniční techniky existuje. Finanční prostředky od
Eurofima mají přímý dopad na zaměstnanost minimálně 600
– 700 kvalifikovaných pracovníků v regionu Ostravska.“
Financování příměstských jednotek 471 tvoří majoritní
část toho, na co budou prostředky z fondů Eurofima v
letošním roce využity. Jejich podíl je téměř
dvoutřetinový. Jednotky 471 jsou nyní využívány
především na osobních a spěšných vlacích na trati Praha
– Kolín – Pardubice a Praha – Beroun. Denně každá ujede
v průměru 497 kilometrů, což odpovídá přibližně osmi
jízdám na trati Praha – Kolín. Jednotky 471 nabízejí
cestujícím vysoký standard cestování. Vlaky mají moderní
interiér a jsou klimatizovány. Pohodlný nástup všech
cestujících včetně vozíčkářů a dětských kočárků
umožňují nástupní prostory s podlahou v úrovni
nástupiště, u prvních a posledních dveří doplněné
zdvihacími plošinami. Na koncích vlaku jsou prostory pro
uložení objemných zavazadel a jízdních kol. V horním
poschodí hnacího vozu jsou i místa 1. třídy určená pro
náročnější klientelu. Tento prostor je také vybaven
přípojkami 230 V pro napájení PC a stoly vhodnými pro práci
na PC.
Další významný podíl letošního úvěru od Eurofima
(téměř 1/3) pak bude pokrývat část financovaní nákupu 26
moderních rychlíkových vozů dodávaných Českým drahám
společností Siemens. Zbývající – zlomková část úvěru
– pak půjde na financování nákupu třísystémových
lokomotiv řady 380 z produkce Škody Plzeň.
Vozový park Českých drah v rytmu změn
České dráhy, 24.06.2005 - Modernizace
vozového parku ČD patří vedle revitalizace nádraží a
rozvoje služeb pro cestující mezi strategické priority
akciové společnosti České dráhy. Ty jsou jednoznačně
zaměřeny na další posilování konkurenceschopnosti tohoto
předního evropského železničního dopravce na přepravním
trhu. Kromě nákupu příměstských jednotek 471, nových
rychlíkových vozů a vysokorychlostních lokomotiv tak České
dráhy představí v letošním roce v této oblasti několik
dalších novinek:
Předně se bude jednat o motorový vůz pro regionální a
místní dopravu řady 814 , jehož prototyp by měl být
představen na letošním brněnském strojírenském veletrhu.
Spolu s ním se České dráhy chystají zavést zcela novou
kvalitu cestování na regionálních a místních tratích.
Pokračuje modernizace rychlíkových motorových vozů 854
doplněných o řídící vůz přinášející nejen výrazné
zvýšení přepravního komfortu, ale současně i vyšší
přepravní efektivitu. V neposlední řadě pak počínaje
platností nového jízdního řádu chystají České dráhy -
za předpokladu úspěšného dokončení schvalovacího procesu
– nasazení rychlovlaků Pendolino do pravidelného provozu .
Ty by v první fázi měly nabídnout zcela nový typ služeb na
nejatraktivnější přepravní trase v ČR Ostrava – Praha,
kde by nejrychlejší spoje měly 350 kilometrovou vzdálenost
mezi oběma městy překonat za 3 hodiny 19 minut. Kromě toho by
jednotky Pendolino měly být postupně nasazovány na spoje do
Bratislavy, Drážďan a Vídně.
EU-Kommission: Beihilfe für Schienengüterverkehr durch Kanaltunnel
genehmigt
Eurailpress 24.06.2005 - Die Europäische
Kommission hat am 22.06.05 eine staatliche Beihilfe des
Vereinigten Königreichs zugunsten des Unternehmens English Welsh
Scottish Railway International Ltd (EWSI) genehmigt, das
gegenwärtig Schienengüterverkehrsdienste durch den
Ärmelkanaltunnel durchführt. Die Beihilfe soll die
Infrastrukturausgaben decken, die EWSI anders als andere
Eisenbahnunternehmen für die Aufrechterhaltung von
Schienengüterverkehrsdiensten durch den Kanaltunnel zu
bestreiten hat. Die Kommission ist deshalb der Ansicht, dass die
Regelung mit den EU-Vorschriften über staatliche Beihilfen
vereinbar ist und dem allgemeinen europäischen Ziel der
Entwicklung eines nachhaltigen Verkehrssystems mit
leistungsfähigeren Schienenverkehrsdiensten förderlich ist.
Bei der Beihilfe handelt es sich um die befristete Verlängerung
einer Finanzvereinbarung, die für EWSI die Zahlung der staatlich
garantierten Mindestgebühr für die Benutzung des Kanaltunnels,
der so genannten „Minimum User Charge“, vorsieht.
Entsprechend dieser von der Kommission 1998 genehmigten
Vereinbarung wurden die Benutzungsgebühren im Namen von EWSI bis
zum 30. April 2005 von der britischen Strategic Rail Authority
(SRA) entrichtet. Die Mindestgebühren sind unabhängig von der
tatsächlichen Benutzung des Tunnels bis zum 30. November 2006 an
das Unternehmen Eurotunnel zahlbar. Sie dienen zum einen der
Finanzierung des eigentlichen Tunnelprojekts, zum anderen der
Deckung direkter, durch den Zugbetrieb bedingter
Infrastrukturkosten.
Das Güterverkehrsvolumen reicht für EWSI gegenwärtig noch
nicht aus, um diese Infrastrukturkosten, die im Zeitraum
1.05.2005 – 30.11.2006 schätzungsweise 60 Mio. EUR betragen,
decken zu können. Zur Aufrechterhaltung des
Schienengüterverkehrs durch den Kanaltunnel haben die britischen
Behörden daher beschlossen, noch bis zum 30. November 2006 die
Gebühren für EWSI zu bezahlen. EWSI wird sich nach besten
Kräften bemühen, das heutige Frachtdienstangebot weitgehend
aufrechtzuerhalten und Hindernisse für den Eintritt neuer
Dienstleister abzubauen, indem es anderen Eisenbahnunternehmen zu
Marktpreisen Triebfahrzeuge zur Verfügung stellt
Schweiz: Grünes Licht für den Ceneri-Basistunnel
Eurailpress 24.06.2005 - Der 15,4 Kilometer lange
Ceneri-Basistunnel (CBT) wird mit zwei Röhren voll ausgebaut.
Auf eine Etappierung der Arbeiten wird verzichtet. Dies hat der
schweizerische Bundesrat beschlossen und 1,3 Mrd. CHF aus dem
NEAT-Gesamtkredit für den CBT freigegeben. Das Eidgenössische
Departement für Umwelt, Verkehr, Energie und Kommunikation
(UVEK) wurde beauftragt, die Arbeiten für den Bau des
Basistunnels bei der AlpTransit Gotthard AG (ATG) auszulösen.
Der CBT wird als System mit zwei Einspurröhren errichtet, wie
dies heute bei Tunneln dieser Länge, die im Mischverkehr mit
Personen- und Güterzügen betrieben werden, europäischer
Standard ist. Die Kosten belaufen sich auf 2,0 Mrd. CHF (alle
Zahlen: Preisstand 1998). Sie sind in der Endkostenprognose der
NEAT (aktuell: 16,3 Mrd. CHF) einberechnet. Der
Ceneri-Basistunnel ist seit der ersten AlpTransit-Abstimmung von
1992 Teil des NEAT-Projekts. Er wurde 1998 in der FinöV-Vorlage
von Volk und Ständen bestätigt. Bundesrat und Eidgenössische
Räte haben ihn in mehreren Beschlüssen als integralen
Bestandteil der neuen Gotthard-Achse bezeichnet.
Die Planauflage für den 15,4 Kilometer langen CBT war im
Frühling 2003 durchgeführt worden. Das
Plangenehmigungsverfahren des UVEK steht vor dem Abschluss. Die
Eröffnung der Plangenehmigungsverfügung ist für Mitte August
2005 terminiert. Ab Herbst 2005 soll mit Vorarbeiten begonnen
werden. Der Hauptbaubeginn ist für 2006/2007 vorgesehen
Schweiz: Kurzschluss löst Strompanne im Bahnnetz aus
Eurailpress 24.06.2005 - Ein Kurzschluss an der
SBB-Übertragungsleitung von Amsteg nach Rotkreuz in der
Zentralschweiz war am Mittwoch um 17.08 Uhr Auslöser eine knapp
vierstündige Unterbrechung der Energieversorgung auf dem Netz
der Schweizer Normalspurbahnen (SBB, BLS, RM, SOB und TPF). Die
zur ausgefallenen Leitung parallel verlaufende
Gemeinschaftsleitung SBB/EWA/CKW, welche den Energietransport aus
den SBB-Kraftwerkanlagen in Amsteg, Göschenen und Ritom Richtung
Norden sicherstellen, waren zum Zeitpunkt des Kurzschlusses wegen
Bauarbeiten direkt unter der Leitung ausgeschaltet. Da die
Kraftwerke am Gotthard nach dem Kurzschluss nur noch das Tessin
mit Energie versorgen konnten, traten im Stromnetz der Bahn im
Süden wegen Überlastung Schutzabschaltungen auf. Dies führte
zum automatischen Abschalten der Kraftwerke Göschenen und Ritom
sowie des Umformerwerks Giubiasco. Wegen der fehlenden Leistung
der Urner und Tessiner Kraftwerke kam es in den folgenden Minuten
zunehmend zu Energieversorgungsengpässen auf dem übrigen
Schweizer Bahnnetz. Die unstabile Versorgungslage führte um
17.47 Uhr zu einem kompletten Zusammenbruch der Stromversorgung
für die Schweizer Bahnen, wie Hansjörg Hess, Leiter
Infrastruktur SBB, am Donnerstagmorgen bekannt gab.
Die Energiespezialisten der SBB haben unmittelbar nach dem
Stromversorgungszusammenbruch mit dem Hochfahren des Bahnnetzes
begonnen. In einem ersten Schritt wurde in den Räumen
Zürich/Ostschweiz, Wallis/Westschweiz und Tessin übergreifend
Inselnetze aufgebaut, die anschließend synchronisiert und dann
gekoppelt wurden. Anschließend wurde die Fahrleitung Sektor für
Sektor zugeschaltet und die Züge konnten gestaffelt wieder
anfahren. Der heikle Aufbau des Stromversorgungsnetzes war um
21.30 Uhr abgeschlossen.
Der Energieausfall hat keine grösßeren Schäden an den Anlagen
verursacht. Es kam vereinzelnd zu Folgeschäden an Unterwerken
sowie an Spannungswandlern, welche Signale und Achszähler mit
Strom versorgen. Die Energieversorgung für diese Systeme wurde
zwischenzeitlich auf das Ortnetz umgeschaltet.
Betroffen vom Zusammenbruch der Stromversorgung waren rund
200'000 Reisende in Bahnhöfen und in 1500 Zügen. Insgesamt
sieben Züge blieben in Tunnelabschnitten stecken und konnten
innerhalb von maximal 90 Minuten ins Freie gezogen werden. 15
Züge, primär im Raum Zentralschweiz, wurden mit
Diesellokomotiven weiterbefördert. Der letzte Reisezug erreichte
seinen Bestimmungsbahnhof um 3.43 Uhr. Als Bahnersatzverkehr
standen rund 250 Reisbusse im Einsatz.
Massiv beeinträchtigt von der großen Störung war auch der
Güterverkehr. Erste Priorität genoss der CargoExpress-Verkehr,
der in den Nachtstunden gut abgewickelt werden konnte. In zweiter
Priorität wurde die Rollenden Landstrasse in Fahrt gesetzt. In
den frühen Morgenstunden warteten noch rund 20
Transitgüterzüge auf die Weiterfahrt. Der
Binnen-Wagenladungsverkehr musste diese Nacht komplett
eingestellt werden.
Der Bahnbetrieb ist am Donnerstagmorgen gut angelaufen. Es kam
nur vereinzelnd zu Zugsausfällen, so z.B. auf den Strecken
Luzern – Bern und Zürich – Chur. Allerdings kam es in der
Westschweiz am Donnerstagabend um 18.30 Uhr aufgrund eines
Blitzeinschlages mit anschließendem Trafobrand erneut zu einem
Stromausfall. Betroffen waren namentlich die Regionen Lausanne,
Genf und das Wallis. Ab ca. 19.10 Uhr funktionierte die
Stromversorgung wieder weitgehend. Darauf wurde der Zugverkehr
schrittweise wieder in Betrieb genommen.
Cisalpino: Neue Fahrzeuge ab 2007
So werden die neuen Züge für Cisalpino
aussehen
Eurailpress 24.06.2005 - Die Cisalpino AG, eine
gemeinsame Tochter- gesellschaft von SBB und FS-Trenitalia,
investiert rund 500 Mio. CHF in 14 neue Triebwagen. Das neue
Rollmaterial kommt ab dem Fahrplanwechsel 2007 auf der
Lötschberg- achse zum Einsatz. Damit werden sich die Fahrzeiten
im internationalen Personenfernverkehr mit Italien deutlich
reduzieren.
Die Bestellung der 14 neuen Zugskompositoinen für Cisalpino
erfolgte bereits vor anderthalb Jahren. Die Einführung der
Neigezüge der zweiten Generation ist auf die Eröffnung des
Lötschberg-Basistunnels und die Fertigstellung der
Hochgeschwindigkeitsstrecken in Italien 2007 abgestimmt. Ab
Dezember 2007 ergeben sich dank des neuen Rollmaterials
zusätzlich kürzere und attraktive Reisezeiten für den
Zugverkehr auf der Nord-Süd-Achse zwischen der Schweiz und
Italien.
Die 14 neuen Kompositionen bestehen aus je sieben Wagen 1. und 2.
Klasse sowie einem Speisewagenabteil. Der gesamte Zug ist
behindertengerecht ausgerüstet. Die neuen Züge werden von der
Firma Alstom geliefert und wurden von Italdesign-Giugiaro S.P.A
gestaltet. Im Vergleich mit dem 1996 im Einsatz stehenden
Cisalpino-Zug der ersten Generation fallen die neu gestaltete
Front- und Heckpartie sowie die deutlich größeren Fenster der
neuen Kompositionen auf. Im Zugsinnern unterstützen ein neu
konzipiertes Lichtkonzept und eine frische Farbgebung zusätzlich
eine optimale Beleuchtung. Die Reisesitze sind ebenfalls
vollständig neu konzipiert.
Seit dem Fahrplanwechsel im Dezember 2004 wickelt die Cisalpino
AG im Auftrag von SBB und Trenitalia den Grossteil des
Personenverkehrs auf der Schiene zwischen der Schweiz und Italien
ab. Bereits im letzten Sommer übernahm Cisalpino zusätzlich zu
den bestehenden Neigezugverbindungen zwei konventionelle
EuroCity-Züge für den Einsatz zwischen Zürich und Genua/La
Spezia beziehungsweise zwischen Zürich und Venedig. Mit dem
Fahrplanwechsel im Dezember 2004 übernahm Cisalpino den gesamten
konventionellen Fernverkehr zwischen der Schweiz und Italien auf
der Simplon-Achse ab Genf und auf der Lötschbergstrecke ab Basel
– Bern nach Mailand. Im Dezember 2005 schließlich werden auch
die Verbindungen auf der Route Basel – Olten – Luzern –
Mailand und Stuttgart – Zürich – Mailand von der SBB und
Trenitalia zu Cisalpino wechseln.
Oznámenie - Kontrolný deň ministra
V piatok 24. 6. 2005 uskutoční minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič kontrolný
deň na termináli
kombinovanej dopravy Dobrá v Čiernej nad Tisou.
Program:
08.40 Terminál kombinovanej dopravy Dobrá, administratívna
budova - stretnutie zúčastnených
09.00 - prehliadka terminálu a oboznámenie sa s technológiou
prevádzky
terminálu
10.00 - pracovné rokovanie ministra dopravy Prokopoviča so zástupcami
ZSSK
Cargo, ŽSR a IVSC Košice
11.15 ŽST. Čierna nad Tisou, zasadačka – brífing.
TASR o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Tatjana
Kelcová.
Terminál kombinovanej dopravy v Dobrej
sa využíva len na jedno až päť percent
(TASR) Dobrá/Čierna nad Tisou 24. 6. 2005 -
Terminál kombinovanej dopravy (TKD) Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia v
Dobrej pri Čiernej nad Tisou, ktorého kapacita je približne
180 000 ložných manipulovateľných jednotiek ročne, sa zatiaľ
využíva len na 1 až 5 %. So stavom na termináli sa dnes počas
kontrolného dňa oboznámil minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR Pavol Prokopovič.
TKD, ktorého výstavba si už vyžiadala približne 750 miliónov
Sk, z čoho polovicu tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu,
je
v prevádzke od roku 2001, ale ako samostatná jednotka pracuje
len od 1. júna tohto roku.
Podľa Prokopoviča sa na termináli už urobilo veľa, ale o
spokojnosti zatiaľ nemôže hovoriť. "Spokojný budem, až
keď tade bude
chodiť KIA a bude sa využívať aspoň na 80 %. Okrem toho, že
je potrebné dokončiť niektoré technologické a stavebné úpravy,
veľký dôraz treba venovať infraštruktúre pred a za terminálom,
ktorá patrí Železniciam SR," zdôraznil minister.
Keďže rozvoj kombinovanej dopravy ako dopravy budúcnosti je
prioritou EÚ i vlády SR, vyčlení kabinet na tento účel
prostriedky v budúcoročnom štátnom rozpočte. Úplné využitie
TKD v Dobrej však podľa Prokopoviča bude závisieť aj od
prebiehajúcich rokovaní s ukrajinskou a ruskou stranou a
vytvorenia takých podmienok pre firmy, aby neobchádzali
kapacity
Slovenska cez Poľsko či Maďarsko, ako sa to často deje teraz.
TKD je stupňom pripravenosti a kapacitou jedinečný v strednej
a východnej Európe. Ako uviedol vedúci pracoviska Štefan Šimko,
kamióny, kontajnery, či nákladné vozidlá sa môžu dostať z
Dobrej po železnici do ktoréhokoľvek železničného uzla v
Európe,
vrátane námorných prístavov, pričom kombinovaná doprava je
lacnejšia a šetrí životné prostredie.
ČD vyhlásily výběrová řízení na partnery pro
rekonstrukce nádraží
(ČTK) PRAHA 24. 6. 2005 - České dráhy dnes
vyhlásily výběrová řízení na partnery pro oživení prvních
šesti stanic v rámci
projektu Živé nádraží. Dráhy chtějí postupně najít
firmy, které budou investovat do oprav celkem 58 nádraží v
celé zemi. ČTK
to řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Pro stanice Františkovy Lázně, Ústí nad Labem, Havlíčkův
Brod a Teplice v Čechách hledají ČD partnera, který nádraží
opraví a
později je bude dlouhodobě provozovat. Investice se mu tak zpět
vrátí z pronájmů opravených obchodních prostor.
Pro železniční stanici Praha-Holešovice hledají ČD partnera
pro založení společného podniku. V Plzni nabízejí dráhy k
odkoupení část pozemků, na kterých může vzniknout obchodní
zóna.
Z prodeje pozemků pak bude financována modernizace železniční
stanice. Inzeráty dráhy zveřejnily v tisku a na internetu.
Kromě 58 vytypovaných stanic v projektu Živá nádraží se dráhy
již dříve dohodly na revitalizaci okolí Masarykova nádraží
v
Praze s ING Real Estate. Na opravě Smíchovského nádraží a
jeho okolí budou zase spolupracovat s firmou Sekyra Group. Kromě
samotné rekonstrukce nádražní budovy by u těchto dvou velkých
pražských nádraží měla vzniknout řada obchodních či
kancelářských objektů. Na Masarykově nádraží se počítá
s hotelem, na Smíchově s byty. Oba projekty se pohybují v řádu
deseti
miliard korun.
Hlavní nádraží v Praze projde rekonstrukcí jako první. Práce
by zde mohly začít příští rok. Povede je italská firma
Grandi
Stazioni, která do rekonstrukce vloží 658 milionů korun. Nádraží
pak bude provozovat 30 let. Grandi Stazioni opraví také dvě
menší nádraží v Karlových Varech a Mariánských Lázních.
Autá spoločnosti KIA poputujú cez Čiernu nad Tisou
Prešovský korzár 25.06.2005, POTOCKÝ Milan,
Čierna nad Tisou - Nový terminál kombinovanej dopravy v obci
Dobrá neďaleko Čiernej nad Tisou, ktorý sa používa ako
prekladisko v železničnej a automobilovej nákladnej doprave,
bude využívať aj automobilka Kia.
Povedal to včera počas pracovného výjazdu na východe
Slovenska minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol
Prokopovič,
ktorý tu rokoval so zástupcami Železničnej spoločnosti Cargo
Slovakia a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR). Okrem
dokončenia terminálu, by mal v tejto lokalite vyrásť aj nový
hraničný priechod, ktorý by okrem nákladnej automobilovej
dopravy mal slúžiť aj pre širokú verejnosť.
Čierna nad Tisou bola ešte v bývalom režime a počas
fungovania RVHP dôležitým dopravným uzlom v železničnej nákladnej
doprave
- preto vznikla myšlienka postavenia nového dopravného terminálu
Dobrá. S jeho výstavbou začali v roku 1994, ale do prevádzky
ho spustili začiatkom júna tohto roku. Štát na ňom
preinvestoval takmer pol miliardy korún. Za posledných 15 rokov
však
nastal v železničnej nákladnej doprave na hranici s Ukrajinou
útlm. Svedčí o tom aj fakt, že nové prekladisko v Dobrej sa
dnes využíva len asi na 3 percentá. "V blízkom čase očakávame,
že presunom investícií zo západu na východ sa budú zvyšovať
aj
objem prepraveného tovaru," povedal generálny riaditeľ
Cargo Pavol Kužma. Minister P. Prokopovič nazval prekladiská v
Čiernej
nad Tisou a v Dobrej dôležitými suchozemskými prístavmi,
ktoré je potrebné zatraktívniť. Do istej miery by sa o to
mala v
budúcnosti postarať aj automobilka Kia. "Závod Kia uvažuje
značnú časť svojej produkcie presúvať smerom na východ práve
prostredníctvom železničnej dopravy. Máme ambície a
samozrejme ani nepripustíme inú myšlienku, ako to, že to pôjde
cez Čiernu
nad Tisou a časť tovaru pôjde aj cez prekladisko Dobrá formou
kombinovanej dopravy. Je preto potrebné ešte splniť všetky
predpoklady, aby sme spoločnosti KIA mohli ponúknuť kvalitnú
prepravu," povedal Pavol Prokopovič. Minister predpokladá,
že
cez Dobrú v budúcnosti "prejde" 35-tisíc áut značky
KIA. Terminál by mal byť úplne dokončený do konca tohto
roka. "Potrebné
je ešte sfunkčniť železničnú trať a koľajište od terminálu
Dobrá smerom k hranici, aby sa nemuselo ísť cez železničnú
stanicu
v obci," vysvetlil minister. Podľa ministra P. Prokopoviča
splnenie podmienok na rozbehnutie nákladnej dopravy v Čiernej
nad
Tisou neovplyvní ani vstup strategického investora do spoločnosti
Cargo a. s., ktorý je naplánovaný na január 2006. "Dávať
nejaké úlohy železničnej spoločnosti s tým, že ich
nebudeme môcť kontrolovať priamo v budúcom roku nemá
zmysel," tvrdí
minister. Podľa neho sa budú ďalšie koncepčné veci riešiť
už v spolupráci s budúcim strategickým investorom.
Minister sa vyjadril aj k vybudovaniu nového cestného priechodu
Solomonovo - Čierna nad Tisou, ktorý je podmienený uzavretím
medzivládnej dohody medzi Ukrajinou a Slovenskom. Podľa neho je
ešte nevyhnutná oprava a údržba ciest v jeho okolí, ktoré sú
dnes "v katastrofálnom stave."
"V rámci pripravovanej medzištátnej zmluvy medzi
Ukrajinou a Slovenskom sú úvahy, že tu bude cestný priechod s
oveľa širšou
pôsobnosťou - aj pre verejnosť," povedal P. Prokopovič.
Na jeho výstavbu a realizáciu je potrebných 200 miliónov korún,
uzavretie zmluvy s Ukrajinou sa očakáva v najbližších
mesiacoch.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ